Dááávno pred Kristom žila jedna gazdinka, ktorá nemala čo robiť. Odhrnula improvizované žalúzie z natiahnutého prasacieho mechúra a pred jej očami sa rozprestrela nádherná lúka, na ktorej bolo sem-tam vidieť nejaký kvet. A vtedy jej zaplo. Prečo by mala s námahou hľadať nejaký ten pekný kvietok, keď si môže vytvoriť nádherné husté zoskupenie kvetov priamo pred chatrčou? Rozhodla sa, že tento súbor rastliniek na jednej kope nazve ZÁHRADA.
A tak sa pustila do práce. Postupne z lúky povytŕhala najrôznejšie rastliny a nasadila si ich pred chatrč pekne jednu vedľa druhej. Jej príbytok sa v okamihu zmenil na pozemský raj. Okolie kamenného chodníčka ožilo pestrými farbami prírody, steny domova sa vďaka popínavým krom rozžiarili životom. Skrátka, krajšiu chatrč by ste tu hľadali márne. Všetci obyvatelia osady ju za to obdivovali.
Okrem gazdinej tu však bola aj jej závistlivá suseda, ktorá mala chatrč hneď oproti. Jej manžel odišiel na lov mamutov a ona zostala doma sama. Nedokázala zniesť, že nie je stredobodom pozornosti a tak si tiež pred príbytkom vytvorila záhradu. Táto však bola otrasná, nesymetrická, plná buriny. Susedia nad jej "dielom" len ohŕňali nosom.
Neprešiel deň, aby zúfalá suseda neuvažovala nad plánom, ako gazdinú tromfnúť. Nakoniec zosnovala diabolský plán. Z jej povýšenosti a závistlivosti nakoniec povstali ZÁHRADNÍ TRPASLÍCI! S víťazoslávnym úsmevom ich naukladala po celej záhrade a išla dospať prebdetú noc.
Ráno ju zobudil smiech susedov. "Čo je to za otras?! Záhrada a trpaslíci! Humus! Tá zúfalá chudera už vážne nevie, čo má vymyslieť. Poďte deti, nepozerajte sa jej do očí, zrejme je besná! " Odvtedy gazdinú nikto nebral vážne a všetci s ňou prestali komunikovať. Jej domýšľavosť, že dokáže vytvoriť dielo hodné jej susedy - profesionálky sa jej kruto vypomstila.
Jedného dňa jej prišiel na mamutej koži vyrytý dopis, z ktorého sa dozvedela, že jej manžela pri love zašľapil mamut. Načisto zošalela a utiahla sa do samoty medzi svojich trpaslíkov. Zhruba o týždeň na to sa nešťastne pošmykla, a špicom trpasličej čiapky si prerazila krčnú tepnu. V momente vykrvácala a zomrela.
Poučenie: Nemiešaj sa do vecí, do ktorých sa nerozumieš a nesnaž sa bezducho napodobňovať profesionálov, lebo nádherná vec sa veľmi jednoducho môže zmeniť na gýč.
Práve z tohto ponaučenia sa budem snažiť vychádzať. Iste ste sa už stretli s pojmom „literárny odpad“. Jedná sa o „romantické“ knihy, ktoré nemajú pre človeka absolútne žiadnu výpovednú hodnotu.
Spoznáte ich veľmi jednoducho podľa troch základných znakov:
1. V knižniciach pri nich sedia prepotené uhrovité dievčatá s mastnými rozstrapkanými vlasmi a rozmazanou špirálou, ktorým ešte nedošlo, že kým sa o seba nezačnú starať, o svojom princovi môžu akurát tak čítať; alebo psychicky zničené kačeny, ktoré práve opustil ich priateľ. Prípadne by ste tam ešte mohli zakopnúť o nejakú dôchodkyňu- starú pannu s rúžom na zuboch a šatami napáchnutými naftalínom a tromi psami.
2. Na ich obale sa nachádzajú vodopády, pred ktorými je do pol pása nahý „sexi“ muž s dlhými kučeravými vlasmi bozkávajúci sa so ženou s nevytrhaným obočím, ktorá na neho vrhá pohľad á la orgazmická ultra extáza 3000.
3. Keď sa pozriete na ich zadnú stranu, zistíte, že v ruke držíte 34565757565712087-ty diel z edície Love Story.
~~~
Pre lepšie objasnenie tejto problematiky som osobne navštívil poprednú autorku spomínanej literatúry a položil jej zopár otázok:
- Ďakujem, že ste ma prijala.
- Ale neďakujte. Som šťastná, že do môjho paláca zavítal taký urastený princ (uhrančivý smiech).
- Tak, prejdime na prvú otázku. Kde čerpáte inšpiráciu pre svoje knihy?
- Takže, v prvom rade si zavriem oči a predstavím si, aké by to bolo, keby ma niekto chcel (plač). Ježiš, čo to hovorím, to tam nepíšte! Ja som mala totiž v živote veľa lások. Neklamem. Môj prvý pochádzal z kráľovského rodu a uniesol ma na koni, s druhým som žila 20 rokov na opustenom ostrove a vkuse sme sa milovali.
- A čo ste na tom pustom ostrove 20 rokov jedli? Ako ste sa potom dostali domov?
- (trojminútové ticho). ...Ďalšia otázka?
- Je náročné vymyslieť názvy pre vaše knihy?
- Áno, veľmi náročné. Častokrát musím aj týždeň uvažovať, ako svoju knihu pomenujem. Viete, každý názov musí byť originálny, nesmie byť ani trochu podobný. Tak napríklad, moje tri posledné knihy sa volajú Zátoka lásky, Zátoka vášne a Zátoka citov.
- Čo sa vám to práve vysypalo z tašky?
- Nebojte sa, to sú len žuvačky v krabičke od antidepresív.
- A posledná otázka- čo si myslíte, ako na vašu tvorbu reagujú ľudia?
- Výlučne pozitívne! Viete, mnohé ženy mi píšu, ako som im pomohla postaviť sa na nohy. Napríklad tu mám jeden list od fanúšičky Marry Cuntovej, ktorá o mne povedala, že som jej svojou originálnou tvorbou otvorila oči a po rozchode s priateľom si vďaka mne uvedomila ako ďalej.
- Marry Cuntová... Počkajte, nebola to náhodou tá slečna, ktorú nedávno našli s podrezanými žilami a vašou knihou v rukách?
- ... ...Dovidenia.
~~~
?!?!
- PREČO je dnešný svet plný maniačok, ktoré sú schopné uveriť nezmyslom písaným v tomto odpade a potom žijú vo svojom vysnívanom svete?!
- PREČO nám staršia generácia vytýka hlúposti, ktoré dnešná mládež do seba tlačí a pritom si každý večer sadajú pred Šehrezádu?!
- PREČO tieto zúfalé "spisovateľky" píšu o cite, ktorý zjavne nepoznajú, znehodnocujú literatúru ich chorými túžbami a urážajú literárnych velikánov, ktorí o láske písať vedeli?!
~~~
... a nakoniec môj mini love story:
- ktorý je realite omnoho bližší ako spomínaná literatúra
- ktorý vykresľuje vnútorné stavy a psychickú deštrukciu týchto autoriek
- ktorý je odkazom toho, čo si o ich tvorbe myslím.
Vysnený princ
"Už sú to tri dni! Tri dlhočizné dni čo si ma opustil kvôli inej! " So slzami v očiach kričala Elizabeth. Zostali jej len spomienky. Spomienky, ako sa v daždi milovali na kapote auta, ako jej ružami obsypal posteľ, ako s ňou na koni jazdil po oceáne. "Ja to tak nenechám!" Rozhodla sa a vyrazila do mesta. Netrvalo dlho a domov si doviedla neznámeho muža. "Sadni si, hneď sa vrátim." Elizabeth odbehla do kuchyne, a o pár sekúnd sa vrátila aj s dvoma pohármi vína.
"Tak, na spoločnú noc." Neznámy muž si odpil a v momente spadol paralyzovaný na zem. "Už nedovolím, aby ma niekto opustil! Čoskoro si vytvorím svojho vlastného vysneného muža, ktorý bude so mnou do konca života!"
Elizabeth chytila chirurgickú pílu, a postupne rozpílila neznámeho na 6 častí. Hlavu si odložila do mrazničky a ostatné časti okrem brucha vyhodila psom. Z brucha povyberala vnútornosti, ktoré vyliala do vane a napustila vodu. Okúpala sa v nich spievajúc pieseň Paľa Haberu- Mám na Teba chuť a neskôr ich zavarila do fliaš na kompóty. Toto isté spravila s ďalšími piatimi mužmi, ktorých nalákala do svojho domu. Každému z nich amputovala inú časť tela a postupne si poskladala manžela "ušitého na mieru". Vôbec si nevšímala, že pozošívané časti mŕtvych tiel neznesiteľne zapáchajú. No susedia si to všimli a zavolali políciu.
Keď Elizabeth započula sirénu, podrezala sa a v hnilobnom náručí svojho LegoPrinca naposledy vydýchla.
